Zdravé osvetlenie

Od počiatkov ľudského druhu na Zemi sme zvyknutí na slnečné svetlo vo dne a na tmu v noci. Ešte pred 120 rokmi väčšina ľudí trávila podstatnú časť dňa prácou vonku na slnečnom svetle a po zotmení šla spať. Dnes väčšina ľudí s moderným západným štýlom života pracuje v miestnostiach s umelým osvetlením a po západe slnka si rozsvietia, aby mohli zostať dlhšie hore. Ľudia si dlho svietili len ohňom, fakľami či sviečkami, neskôr olejovými lampami, potom prišiel petrolej a plyn, nakoniec si zvykli i na svetlo prvých žiaroviek, v ktorom si zpočiatku pripadali škaredí. 

Po rade vylepšení prijali aj svetlo žiariviek, pôvodne vhodné skôr pre hororové scény. Teraz se silnejšie žiarovky povinne nahradzujú kompaktnými žiarivkami, ktorých svetlo je mnohým ľuďom nepríjemné a tak sa do popredia záujmu dostáva otázka kvality svetla. Už v osmdesiatych rokoch profesor Holwich zistil, že pacientom v jeho čakárni poklesla hladina stresového hormónu potom, čo nechal namiesto obyčajných žiarivkových trubíc namontovať žiarivky s lepším podaním farieb. Pôvodné žiarivky boli neskôr v nemeckom zdravotníctve jeho zásluhou zakázané. V dnešnej dobe dokážeme vyrobiť žiarivku, ktorej svetlo sa z 98 % podobá slnečnému. Trhu však vládnu žiarivky s podobnosťou len 80 %, čo je tiež normou stanovené minimum pre kvalitu osvetlenia na pracovisku. U bežne predávaných kompaktných žiariviek je situácia často ešte horšia, nezriedka preto, že obchodníci predpokladajú, že sa spotrebiteľ rozhoduje hlavne podľa ceny. V súvislosti s nástupom kompaktných žiariviek namiesto klasických žiaroviek môžeme očakávať nárast nespokojnosti užívateľov nových svetelných zdrojov s ich nízkou kvalitou. Spotrebiteľa je treba informovať o rozdieloch v kvalite svetla a jej dopadoch a ponúknuť mu kvalitnejšie zdroje, pokiaľ doposiaľ používané nevyhovujú. Približne 80 % vedomých informácií prijímame zrakom a vizuálna pohoda tak priamo prispieva k celkovej kvalite života človeka. Na českom a slovenskom trhu nájdeme väčšinou kompaktné žiarivky so žltobielym svetlom. Ich výhodou, okrem toho, že pripomínajú známe žiarovkové svetlo, je aj fakt, že pri nižších úrovniach osvetlenosti pôsobí priestor prirodzenejšie práve v teplejšom svetle. Výskumy vykonávané v Holandsku ukazujú, že pre človeka, ktorý chce byť bdelý a výkonný pri práci, vyhnúť sa chybám a nehodám a zostať dlho čulý, je omnoho lepšia jednak vyššia úroveň osvetlenosti, jednak studenšia farba umelého svetla s teplotou chromatičnosti 6500 K. Veľmi intenzívne biele svetlo se taktiež používa v medicíne pri boji s depresiami. Je teda lepšie teplé alebo studené svetlo? Najlepšie je svetlo slnečné, ktorého intenzita i farebný tón sa menia podľa dennej doby od teplejšieho ráno cez studené poludňajšie až k teplejšiemu večernému. Tento prirodzený jav sa snaží biodynamické osvetlenie zopakovaťt vo vnútri budov, aby sme sa „vo vnútri“ cítili viac ako „vonku“. Ponúka sa tu celá rada spôsobov, ako taký systém riadiť, od automatického sledovania vonkajších svetelných podmienok cez časové programy až po ručné nastavenie podľa okamžitej potreby.

Prax nás neustále učí, že každá náhrada má svoje úskalia, ktoré skôr či neskôr vyjdú najavo v porovnaní s prirodzeným stavom vecí. Sme svedkami striedania vĺn všeobecného nadšenia vedou a technikou, ktoré nám neustále ponúkajú nové možnosti a viac pohodlia, s vlnami návratu k prírode, ktorá nám všetko ponúka v pôvodnej, známej a často krvopotne dosiahnuteľnej podobe. Je na nás, ako tieto dve –zdanlivo protichodné – tendencie dokážeme vo svojom živote spojiť. Príkladom „techniky inšpirovanej prírodou“ môžu byť bio-potraviny, prírodné doplnky stravy, bio-kozmetika, šetrné upratovacie prostriedky, vodné filtre, svetlovody alebo práve kvalitné a zdravé osvetlenie.

Zdravé osvetlenie prináša človeku do života viditeľnú kvalitu.

• < Predch.
• Nasl. >